Ema B. – endometrióza

V dvanástich som mala prvýkrát cysty na vaječníkoch, teda brucho nafúknuté a k tomu 48 hodín príšerné kŕče. Pani doktorka to označila za normálne, dala mi ibalgin a ja som niekoľko rokov proste sem tam zostala na pár dní doma zo školy. Proti cystám mi odporučili iba antikoncepciu, tak som to niekedy v 16 tich skúsila – a cysty naozaj zmizli. Bohužiaľ som ale začala trpieť inde, a síce veľmi častými zápalmi močového mechúra. Keď som si uvedomila, že beriem 6-krát ročne antibiotiká a moja doktorka s tým nič nerobí, mala som už zápal úplne zo všetkého. Ani zmena doktora však nepriniesla zlepšenie. Naučila som sa s tým teda žiť, pila som cca 5 litrov vody denne a postupne chorobu zvládla vďaka absolútnej prevencii (teda antibiotiká som mala “len” raz ročne).

V 22 rokoch som sa rozhodla antikoncepciu vysadiť. Pár mesiacov bolo všetko v pohode, potom to ale prišlo zase – cysty a kŕče a bolesti, teda podľa mojich skúseností. Avšak nový pán doktor sa len usmial, že som asi citlivá na bolesť, a tak som zase brala analgetiká a sem tam na pár dní zaľahla … najskôr raz za štvrť roka, potom raz za mesiac. A potom mi začalo dochádzať, že pri štúdiu je to sranda, ale v práci zo mňa asi nadšenie nebudú. Opäť som zmenila lekára a konečne ma neodbyli a trochu sa aj vydesili. Mala som v tom čase už asi sedem cýst na oboch vaječníkoch, bolel ma každý pohyb a každý mesiac som tri až štyri dni preležala v slzách – s tým, že je to len bolestivá ovulácie a že si zvyknem.

Bohužiaľ, než sa nová doktorka dostala k tomu, aby ma nejako viac otestovala ( “ste mladá, to stačí za tri mesiace”), bola tá bolesť raz tak veľká, že som sa nechala ukecať a po dlhej dobe s tým mojím bruchom išla zase na pohotovosť . Tam ma hneď hospitalizovali, že mám podľa krvi v tele veľký zápal. Hodnoty boli ďalší deň ešte horšie, a tak ma prvýkrát operovali.

Predtým som žila s rôznymi obmedzeniami, ale išlo to – po operácii už nebolo nič. Chodila som len v predklone. Týždne utekali a môj stav sa nezlepšoval. Nikto nechápal, čo mi je. Druhá operácia, odstránenie zničených vajíčkovodov. Stále žiadna rozumná diagnóza, len “chronický zápal oboch vaječníkov a vajcovodov”. A desiatky antibiotík. A šanca na rodinný život klesali.

Môj stav bol zúfalý, nemohla som ani sedieť, ako to bolelo. Školu som prerušila, prácu opustila. Živili ma rodičia a priateľ. Do toho obrovské výdavky za všelijaké alternatívnej liečby, niečo mi uľavilo, niečo vôbec. Po rozbore mojich odstránených cýst padla diagnóza endometrióza, priebežne mi nasadzovali rôznou hormonálnu liečbu a brala som ďalšie a ďalšie antibiotiká, pretože som neustále mala zápal horných dýchacích ciest. Nemohla som spať, nemohla som jesť. Trochu pomohli kúpele, trochu cvičenie pani Mojžíšovej. Práceschopná som stále nebola.

A potom mi babička, ktorej týmto verejne ďakujem, poslala odkaz na stránky Penoxalu. Už po mesiaci zmizli chrípky a angíny. Po ďalšom mesiaci ustúpili definitívne bolesti brucha. Po troch mesiacoch užívania Penoxalu som odišla s priateľom po takmer dvoch rokoch operácií a nemocníc na dovolenku k moru a po návrate som si našla prácu v odbore na plný úväzok.

Penoxal beriem stále, s drobnými prestávkami to bude rok. Upravilo sa mi zažívanie a môžem zase normálne cestovať. Na jar som ubehla polmaratón, v lete snáď zložím konečne štátnice. Aj keď rozbor krvi, aj odoperovaných cýst zase potvrdil endometriózu, neberiem žiadne hormóny, len Penoxal 1x denne 100mg na imunitu, a všetko funguje, ako má. Čo z toho vyplýva? Vnímajte hlavne seba, nenechajte sa poblázniť ani uchlácholiť výsledky testov alebo vyšetrení a verte, že keď bude v poriadku imunita a budete sa cítiť dobre, všetko ostatné sa spraví časom taky.

Informácie k článku:

Popísaný príbeh je pravdivý a bol napísaný pani Emou. Ak by ste sa chceli s pani Emou spojiť či porozprávať, napíšte nám a radi vám dáme kontakt, ktorý však slúži výhradne pre účel Vašich otázok, nie odovzdanie ďalším osobám či verejného šírenia. Všetkým vám úprimne prajeme veľa zdravia.