Imunoterapia a imunoonkologická liečba rakoviny a nádorov

Imunoterapia a imunoonkologická liečba rakoviny a nádorov

Imunita je veľmi významnou zložkou nášho organizmu, bez ktorej by sme veľmi rýchlo podľahli útoku kolónií mikroorganizmov, aj negatívnemu vplyvu chorých či poškodených buniek nášho vlastného tela. Imunitný systém nás pred týmito vplyvmi chráni a umožňuje nám tak žiť v bežnom, nesterilnom svete.

Ak imunitný systém nevydrží nápor negatívnych faktorov, ochorieme. Veľa ochorení dnes riešime chemickou cestou v podobe liekov a spoliehame na to, že nás veľmi rýchlo postavia späť “na nohy”. Tým však preukazujeme medvediu službu celému telu.

Imunoterapia je staronová metóda liečby ochorenia. Prvýkrát sa objavila v 60. rokoch minulého storočia, neslávila však také úspechy, aké sa očakávali. Znovuobjavenie umožnili až nové poznatky v odbore imunológie a bola načrtnutá aj možnosť využitia imunitného systému pri boji s rakovinou. Ak imunitný systém za normálnych okolností nedá rakovine šancu vzniknúť, môže sa významnou mierou podieľať aj na jej liečbe.

Imunoonkologická liečba má za cieľ odhaliť nádorové bunky a “odbrzdiť” imunitný systém, aby došlo k aktivácii a zmnoženiu obranných buniek a následne ideálne k likvidácii nádoru či metastáz. Nástup účinkov tejto liečby je oproti chemoterapii veľmi pozvoľný, vyburcovanie imunity často trvá niekoľko mesiacov (3 – 5 mesiacov). Jej veľkou výhodou je však minimum nežiadúcich účinkov a schopnosť adaptácie imunitného systému na mutácie nádoru aj v období remisie, v budúcnosti by preto v liečbe rakoviny mala táto liečba zohrávať čoraz väčšiu úlohu. Nemusí však byť vhodná pre všetkých onkologicky chorých, ťažko možno odhadnúť odpoveď na liečbu, preto sa veľakrát volí, ak iné metódy nezabrali – predovšetkým u tzv. chemorezistentních nádorov (nádory odolávajúce chemoterapii). Limitujúcim faktorom pre použitie imunoonkologickej liečby je aj pridružené autoimunitné ochorenie – reumatoidná artritída, skleróza multiplex či Crohnova choroba. 

Súčasná imunoonkologická liečba je zatiaľ schválená u melanómu kože a karcinómu prostaty, účinnosť u ďalších typov nádorových ochorení je stále predmetom skúmania. Imunoonkologickú liečbu je možné kombinovať so štandardnou liečbou (chirurgické odstránenie, chemoterapia, rádioterapia), pri ktorej podporuje sa využívajú prirodzené obranné mechanizmy a napomáha tak efektívnejšiemu boju s ochorením.

Imunoterapiu možno vykonávať 2 spôsobmi:

Aktívna imunoonkologická liečba spočíva v podaní nádorovej vakcíny, ktorá vyvolá imunitnú reakciu na nádorový antigén. Pretože nádorové bunky vznikajú z buniek zdravých, sú ich antigény (cudzorodé látky na povrchu bunky navodzujúce tvorbu protilátok či iný imunitný zásah) pre vlastný imunitný systém ťažko odlíšiteľné. Každý nádor má tiež inú antigénnu výbavu a každý organizmus reaguje odlišne, preto nemožno vyrobiť jednu univerzálnu protinádorovú vakcínu. 

Z týchto dôvodov sa oveľa častejšie pristupuje k pasívnej podpore, ktorá spočíva predovšetkým v podávaní hotových protilátok, najčastejšie tzv. monoklonálnych vakcín či aktivovaných bielych krviniek.

Liečba je finančne veľmi nákladná (až niekoľko miliónov podľa hmotnosti pacienta), v ČR bola poisťovňami schválená až v roku 2013 ako sekundárna metóda liečby. O jej primárnom využití pri liečbe onkologických ochorení sa stále jedná. Štandardne liečba trvá 9 týždňov, liek sa aplikuje vnútrožilovo celkom 4x s trojtýždennými odstupmi.

Už v tejto dobe imunoonkologická liečba prekonáva u niektorých typov nádorového ochorenia (malígny melanóm) dlhé roky ospevované účinky chemoterapie. Ako ukazujú výsledky mnohých štúdií, do budúcnosti je novou a veľmi sľubnou nádejou v liečbe mnohých typov rakoviny.