Rakovina a imunitný systém – nádorové ochorenia

Rakovina a imunitný systém – nádorové ochorenia

Žiadna bylinka, liek alebo liečebná procedúra nedokážu samostatne rakovinu poraziť. Najdôležitejšou zložkou pri boji s rakovinou, a zároveň tou najsilnejšou a najprirodzenejšou, je vlastný obranný systém organizmu – imunita.

Význam imunitného systému je v prípade rakoviny kľúčový. Zdravý imunitný systém si dokáže poradiť nielen s potenciálne nebezpečnými mikroorganizmami v našom okolí, ale odrazí aj útoky cudzích či narušených buniek v našom tele. Pri správnom fungovaní by si dokázal poradiť aj s rakovinou, súčasný životný štýl a znečistené prostredie však imunitný systém oslabujú a ten nemôže v dostatočnej miere a sile bojovať. Ak imunitný systém rieši viac problémov naraz, môže nádorové bujnenie uniknúť jeho pozornosti. Počas krátkej chvíle však nádor narastie a imunitný systém má len obmedzené kapacity na jeho likvidáciu, preto vždy zlikviduje iba jeho časť. Tým má nádor neustále šancu prežívať.

Genetické dispozície pre určitý typ rakovinového ochorenia neovplyvníme. Čo však ovplyvniť možno je ich sila a odolnosť voči imunitného systému, ktoré riziko vzniku rakoviny výrazne znižujú. Ak dokáže imunita zabrániť vzniku rakoviny, môže sa významne podieľať aj na jej vyliečení. Silná obranyschopnosť ide aj ruku v ruke so zdravým spôsobom života – zdravou stravou, pohybom a tiež prístupom k životu. To, čo do nášho tela vložíme, ako sa k nemu správame a ako zmýšľame, sa skôr alebo neskôr prejaví. Takmer všetky ochorenia majú svoj základ (nie príčinu) v psychike, preto aj táto zdanlivo nepodstatná stránka má svoj významný vplyv nielen na vznik, ale aj priebeh samotného ochorenia. Ak teda rakovina vznikne, musí sa riešiť ako choroba celého tela.

Nádorové bunky sú veľmi špecifické. Vznikajú najčastejšie vplyvom voľných radikálov v kombinácii s karcinogénnymi vplyvmi zo stravy a vonkajšieho prostredia, ktoré môžu zmeniť DNA v zdravej bunke a spôsobiť tak jej mutáciu. Pri tejto mutácii sa u rakovinových buniek vypne apoptóza (riadená bunková smrť) a rakovinové bunky tak bez zásahu (medicínsky vedenej liečby alebo podporením prirodzenej protinádorovej imunity) neustále rastú, silnejú a vyčerpávajú tak organizmus. Pretože nádorové bunky vznikajú z buniek telu vlastných a známych, dokážu byť pred vlastným imunitným systémom dlhú dobu neviditeľné a často ho v počiatkoch ochorenia skôr využívajú vo svoj prospech. Pri boji s rakovinou je najdôležitejšia spolupráca medzi všetkými bunkami imunitného systému, pretože niektoré z nich reagujú iba proti určitým nádorovým bunkám (so špecifickým antigénom na svojom povrchu) a iné tak nepostihnú, preto je vhodná podpora správnej funkcie všetkých leukocytov. Pre biele krvinky bojujúce s rakovinovými bunkami je tento zápas veľmi vyčerpávajúci, umierajú za pomerne krátku dobu a je ich teda potrebné veľké množstvo, aby rakovinu porazili.

Jednou z najvýznamnejších skupín bielych krviniek podieľajúcich sa na protirakovinovej imunite sú T-lymfocyty, konkrétne ich poddruhy CD4 + a CD8 +, z ktorých každá skupina vykonáva odlišnú činnosť.

Bunky označené CD4 + Th1 dokážu na nádorovú bunku upozorniť tým, že v jej okolí vyvolajú zápal a vyburcujú tak imunitný systém k reakcii. Úzko spolupracujú s makrofágmi, ďalšími významnými bunkami imunitného systému, ktoré vykonávajú fagocytózu (bunkové pohlcovanie). Makrofágy dokážu regulovať zápal, pôsobiť cytotoxicky (zabíjať) a následne odstraňovať mŕtve bunky. CD4 + Th1 pôsobia v spolupráci s CD8 + silnejší “alarm” ako pri samostatnej činnosti a sú schopné bunkám CD8 + predĺžiť ich životnosť.

Bunky CD4 + Th2 reagujú proti cudzorodým látkam a sú hlavným pomocníkom B-lymfocytov, ktoré sa podieľajú na tzv. protilátkovej imunite (vytvára protilátky). Podľa množstva buniek CD4 + Th2 sa dá rozpoznať stupeň ochorenia – čím dlhšie ochorenie už prebieha, tým je týchto buniek viac. Avšak na úkor CD4 + Th1, ktorých činnosť (zvýraznenie nádoru) je pre zásah proti rakovinovým bunkám prvoradý. Bez nich vytvárané protilátky nevedia, kde zasiahnuť.

CD8 + sú hlavným vykonávateľom apoptózy, prirodzeného a životne dôležitého procesu riadenej bunkovej smrti, ktorá slúži na elimináciu nepotrebných či poškodených buniek. Apoptóza môže prebiehať spontánne (zabraňuje vzniku nadbytočných buniek, likviduje bunky staré) alebo môže byť vyvolaná patologickým podnetom (napr. nakazenou bunkou, chemoterapiou). Pri apoptóze dochádza k rozpadu bunky na malé časti a pohlteniu fagocytózou, nevzniká tak nekróza (odumretie) a následný zápal ako je tomu v prípade nesprávnej smrti bunky.

Podporou špecifických obranných buniek môžeme rozvoj rakovinového bujnenia výrazne spomaliť, prípadne urýchliť liečbu ochorení. Okrem možnosti stimulácie týchto obranných buniek prirodzenými, avšak mnohokrát riskantnými spôsobmi, ktoré sa doteraz skúmajú a testujú (napr. vyvolanie horúčky, prehriatie nádoru či nasadenie herpetického vírusu), je dôležité podporovať obranyschopnosť organizmu. Okrem zmeny stravy doplnenú o alternatívne, podporné spôsoby, je ďalšou z možností tzv. imunoterapia, ktorá je stále vo fáze testovania, avšak ukazuje sľubné výsledky.

Imunitný systém nie je všemocný, jeho využitie v prípadoch ochorení je však tou najprirodzenejšou možnosťou. Hoci štandardná liečba za využitie cytostatík (chemoterapia) alebo ožarovania (rádioterapia) prechodne imunitné schopnosti organizmu (protiinfekčnú imunitu) oslabuje, je nerozumné sa jej vyhýbať. Oslabený imunitný systém si sám s rakovinou neporadí, protinádorová imunita nemá pri rozvinutejších nádoroch už takú šancu, lebo to schopnosti a sila imunitných obrancov neumožňujú. Imunitu je preto vhodné pri liečbe podporovať vhodnými prostriedkami a metódami a znížiť tak riziko prípadných komplikácií.