Imunitný systém – lymfatické orgány, leukocyty

Imunitný systém – lymfatické orgány, leukocyty

Imunitný systém je zložený z lymfatických orgánov a leukocytov. Lymfatické orgány predstavujú vysoko špecializované tkaniva s veľkým množstvom lymfocytov, a sú rozdelené na primárnu a sekundárnu. Popri sekundárnych orgánov (slezina, mandle) hrajú veľmi dôležitú úlohu primárne lymfatické orgány, ktorými sú týmus a kostná dreň. Brzlík, latinsky nazývaný týmus, má hlavnú funkciu v detstve, s vyšším vekom je potom nahradzovaný tukom. Kostná dreň, ľudovo nazývaná morek, tvorí mäkké tkanivo, ktorá vypĺňa dutinu kostí, a je miestom pre tvorbu nových krviniek a krvných doštičiek. Krvotvorba prebieha vo všetkých kostiach medzi 4 až 5 rokmi veku. Pokiaľ dôjde k poruche funkcie kostnej drene a krvi, býva diagnostikovaná rakovina krvi (leukémia). Vzájomná súhra lymfatických orgánov a leukocytov tvorí obranu organizmu.

Leukocyty

Leukocyty čiže biele krvinky sú základy pre špecifickú imunitnú odpoveď a podieľajú sa na správnej činnosti imunitného systému. Leukocyty sa delí na mnoho druhov (makrofágy, B-lymfocyty, T-lymfocyty, monocyty, granulocyty, …), z ktorých každý druh má svoju špecifickú funkciu a spoločnú súhrou zaisťujú komplexnú imunitnú obranu. Väčšina bielych krviniek sa voľne pohybuje v krvnom obehu a vykonáva imunitnú reakciu, buď schopnosťou fagocytózy (pohlcovanie častíc, najčastejšie skupina leukocytov označených ako granulocyty, monocyty a makrofágy), cytotoxickú činností (zabíjaním buniek, tzv. Bunková imunita zabezpečovaná najčastejšie skupinou T-lymfocytov) alebo tvorbou protilátok (tzv. látková imunita, najčastejšie zabezpečovaná B-lymfocyty). Leukocyty bojujú proti nádorovým bunkám, vírusom či baktériám, a chráni tým telo pred ochorením. Ak leukocyty nefungujú či stratí svoju schopnosť imunity, môže dôjsť k vážnejšej choroby zvanej autoimunita či imunitná nedostatočnosť. Prítomnosť leukocytov v moči je príznakom možného ochorenia, napríklad zápalového poškodenia obličiek alebo močových ciest. Výskyt bielych krviniek v moči teda značí patologický jav, ktorý je príznakom oslabeného imunitného systému. Pri zvýšenom počte leukocytov v moči lekári bežne predpisujú antibiotiká, ktorá však ľudský organizmus oslabujú.

B a T-lymfocyty

Primárne lymfatické orgány sú miestom pre vznik a dozrievanie B a T-lymfocytov. B lymfocyty čiže B bunky sú zodpovedné predovšetkým za tvorbu protilátok.

T-lymfocyty čiže T bunky predstavujú druh bielych krviniek, ktoré v dobe rastu okupujú kostnú dreň, a potom dozrievajú v týmusu. T-lymfocyty veľmi schopne regulujú imunitný systém tým, že do krvi vylučujú tzv. Cytokíny.

Špecifická a nešpecifická imunita

Špecifická imunita vzniká v priebehu života pri stretnutí s cudzou látkou, proti ktorej musí imunitný systém bojovať. Pri stretnutí s touto cudzou látkou (antigénom) si imunitný systém vytvorí pamäťovú stopu, ktorá pri opakovanom stretnutí s týmto antigénom umožní rýchlejšie obrannú reakciu. Špecifická imunita zahŕňa ako zložku bunkovú (bunky zaisťujúce obranu), tak zložku látkovú – humorálna (bunky tvoriace protilátky). Tieto bunky úzko spolupracujú aj s bunkami tzv. Nešpecifickej imunity, ktorá je vrodená. Bunky nešpecifickej imunity sú stále prítomné v krvi, preto sú schopné zasiahnuť veľmi rýchlo proti všetkým cudzím časticiam. Zasahujú vždy rovnakou silou, nevytvára si pamäť. Rovnako ako špecifická imunita zahŕňajú obe zložky obrany – bunkovú aj humorálnu. Do nešpecifickej imunity (do bunkovej zložky) spadajú aj tzv. NK bunky (Natural Killers = prirodzení zabijaci), ktoré bojujú proti vírusom a nádorovým bunkám.

Autoimunita

Chorobný stav imunitného systému, ktorý reaguje proti vlastným bunkám, sa nazýva autoimunita. Laicky povedané autoimunita ničí bunky nielen zlé, ale aj tie dobré. Autoimunita teda spôsobuje poškodenie vlastného organizmu, čo môže vyústiť v rad autoimunitných ochorení, ako sú celiakia (alergia na lepok), roztrúsená skleróza, lupienka, Crohnova choroba, reumatoidná artritída a mnoho ďalších. V týchto prípadoch napáda imunitný systém bunky vlastného tela a táto sebadeštrukcie vyvoláva široké spektrum problémov.

Oslabený imunitný systém, ktorý vedie k častejšiu chorobnosti a dlhšiemu uzdravovania, takisto zvyšuje riziko vzniku nádorových ochorení. Imunodeficiencia môže byť v zriedkavých prípadoch vrodený, častejšie je ale získaný následkom choroby či nezdravého životného štýlu.

Poruchy imunitného systému (anomálie)

Okrem zvýšenej náchylnosti k vírusovým chorobám súvisí porucha imunitného systému s radom ďalších chorôb.

Porucha imunity vzniká pri rôznych alergických reakciách / alergiách, ktoré môžu vyvolať tzv. Alergény. Precitlivenosť na neškodné látky sa prejavuje typickými príznakmi v podobe začervenania, opuchov, kýchanie, vracanie, hnačky či žihľavky. V extrémnom prípade môže alergická reakcia vyvolať anafylaktický šok (celkový kolaps) alebo dusenie na základe opuchu priedušiek (bronchoskopia). Akékoľvek alergické príznaky by mali byť dôvodom na posilnenie imunitného systému.

AIDS je ochorenie vírusom HIV, ktorý zapríčiňuje poškodenie imunitného systému. Z anglickej skratky je táto smrteľná choroba preložená ako syndróm získaného zlyhania imunity. Hoci je AIDS nevyliečiteľná choroba, infikovaní vírusom HIV sú odkázaní na celoživotné branie liekov.

Jednou z hlavných činností imunitného systému je hubenie škodlivých buniek, ktoré môžu vyvolať nádorové ochorenie. Ak imunitný systém nesplní obrannú funkciu, nádorové bunky sa rozmnožia, a vzniká rakovina v závislosti na bunkovom typu. Ak nie je zastavené ďalšie množenie škodlivých buniek, dôjde k metastáz, kedy bunky napadnú ďalšie časti tela. Zastavenie šírenia škodlivých buniek možno vyvolať posilnením imunitného systému.