Ivan D. – rakovina pažeráka
Volám sa Ivan Doležal a mám 62 rokov. Som v invalidnom dôchodku, pretože som si prežil ťažkú haváriu a podstúpil tak celkom deväť operácií. Vlani na jeseň mi doktor diagnostikoval cukrovku. Vďaka tomu som podstúpil rad vyšetrení, kde sa ale lekárom nepáčili aj niektoré ďalšie výsledky. Stále som mal zvýšené hodnoty, ktoré signalizovali, že je v tele nejaký veľký zápal. Všetky vyšetrenia, pľúcne, ušné, zubné, boli negatívne, ale zvýšené hodnoty zápalu pretrvávali. Koncom februára 2017 som začal mať problémy s prehĺtaním a lekár ma poslal na ďalšie vyšetrenia na gastro.
Bolo zistené, že mám zhubný nádor, čo následná histológie potvrdila. Potom som bol na CT a to ukázalo, že nádor je väčší – 8 cm a metastázuje do uzlín. Za tohto stavu sa lekári vyjadrili, že tento nádor je neoperovateľný, a aby sa (snáď) mohla operácia uskutočniť, tak musím podstúpiť tzv. predoperačnú chemoterapiu.
V čase, keď som ochorel, bol som psychicky veľmi vyčerpaný, pretože mi bolo povedané, že s týmto nálezom mám šancu na prežitie asi tak 25%. Zvyšok síl mi stačilo, aby som si začal zisťovať na internete informácie k mojej chorobe. Zároveň mi môj kamarát odporučil Penoxal a tak som si ho preštudoval a následne objednal.
Penoxal beriem cca od polovice marca, 100 mg dvakrát denne. Na prvý cyklus chemoterapie som nastúpil 21. apríla 2017. Pri prijímacom pohovore ma lekári upozornili ako to bude pravdepodobne prebiehať. Mám na mysli vedľajšie účinky, ktoré sa bežne pri chemoterapii dostavujú, teda nevoľnosti, stály pocit na vracanie, eventuálne vracanie, problémy so stolicou, hnačka či zápcha a podobne. A samozrejme strata vlasov.
Keď som ležal na oddelení, spoznal som tam štyroch pacientov. Vo veku od 23 do 55 rokov. Všetci, bez výnimky, skutočne mali problémy s tým, že im bolo veľmi zle. Nemohli ani jesť, medzitým čo ja mám mimoriadnu chuť k jedlu. Ostatní kolegovia – pacienti mi potvrdili, že majú problémy s vyprázdňovaním. U mňa prebieha močenie i stolice úplne bez problémov. Všetci štyria v rozmedzí od desať dní do troch týždňov prišli o vlasy a to hneď pri prvom cykle chemoterapie. Foto, ktoré dávam do profilu som urobil včera. Lekári môj stav absolútne nechápu. Ja áno. Som presvedčený, že to, ako perfektne znášam chemoterapiu, je vďaka včasnému a dlhodobému braniu Penoxalu. Môžete posúdiť sami.
Rád by som podotkol, že lekári mi branie všetkých prírodných produktov zakazujú. Nechcú počuť fakt, že okrem chemoterapie a ožarovania môže existovať niečo ďalšie, pochádzajúceho z matky prírody. Okrem Penoxalu beriem ešte ďalšie potravinové doplnky. Nepopieram teda, že by mali byť nápomocné pri boji s rakovinou tiež.
Pri kontrole mi lekárka doslova povedala: “Zakázať Vám to nemôžem, ale nemáme radi, keď pacienti pri našej liečbe robia sami na sebe experimenty, pretože tým si môžu len uškodiť.” Ešte neoslavujem, nastupujem na druhý cyklus chemoterapie. Pokiaľ ale bude prebiehať rovnako bezchybne ako prvý cyklus, budem nadmieru spokojný. Pochopiteľne, že stovkový Penoxal beriem a budem brať ďalej!
Všetko začína imunitou a imunitou zase končí. Je to uzavretý kruh. A len občas sa stane, že tento kruh je narušený a vznikne závažný zdravotný problém. Napríklad môj kamarát má veľmi ťažkú astmu a COPD. Tri roky sa ho snaží liečiť po liečebniach, tri roky chodí na infúzie a užíva množstvo chemických liekov. Výsledok doslova nulový. Takže som mu odporučil Penoxal, ak sa nemýlim, tak ho berie mesiac a aj keď pomaličky, začína sa jeho stav zlepšovať.
Nezabudnite prosím na dve veci. Pozitívna myseľ a odvahu bojovať. Onkologický pacient by celkom určite mal aj po vyliečení byť pod kontrolou. Rakovina je zradná v tom, že sa môže objaviť znovu. Trebárs aj inde … Takže ja osobne budem (po vyliečení, a to si píšte, že sa uzdravím) brať preventívne Penoxal a posilňovať svoj imunitný systém. Mňa život, cez všetky nemalé problémy, baví. Váš Doležal Ivan. P.S. Priatelia, ešte jedna nesmierne dôležitá VEC …! Rakovina je bohužiaľ veľmi zákerná a preto je pre nás, onkologických pacientov VEĽMI DÔLEŽITÁ PODPORA RODINY … !! Ich záujem o to ako sa nám darí, či niečo nepotrebujeme atď. Verte, že keď “NA TEN BOJ” nebudeme sami, máme ďaleko väčšiu šancu zvíťaziť …! Pre seba i pre svojich milovaných blízkych …!
Informácie k článku:
Popísaný príbeh je pravdivý a bol napísaný pánom Ivanom. Ak by ste sa chceli s pánom Ivanom spojiť či porozprávať, napíšte nám a radi vám dáme kontakt, ktorý však slúži výhradne pre účel Vašich otázok, nie odovzdanie ďalším osobám či verejného šírenia. Všetkým vám úprimne prajeme veľa zdravia.